摘要:Absolvovala si francúzsko-slovenské bilingválne gymnázium v Košiciach,neskôr magisterské štúdium Francúzskej filológie a doktorandské štúdium Literárnej vedy na FF PU v Prešove. Okrem vyučovania a kritiky umeleckého prekladu sa však zaoberáš aj fotografiou. Čo ťa k nej priviedlo? Odkedy sa fotografii venuješ profesionálne? Paradoxne ma k fotografii priviedla dedkova smrť,pretože práve pri vypratávaní vecí zo skríň po jeho smrti babka našla tri už zabudnuté fotoaparáty a venovala mi ich. Z nich som si vtedy ako 17- ročná najviac obľúbila 30-ročnú ťažkú zrkadlovku Minoltu. Fotila som na nej asi päť rokov,často sa však kazila. Po viacerých pokusoch mi ju už opravár odmietol opraviť. Odložila som si ju,mám ju dodnes. Na druhú,fotografom často kladenú otázku,som donedávna zvykla odpovedať,že nechcem byť profesionálom. Teraz,keď sa fotografii venujem trochu systematickejšie,mám však pocit,že by bolo treba zmeniť klasické delenie fotografie „amatérska / profesionálna“ napríklad na „záznamová (príležitostná) / tvorivá“. V súlade s klasickým chápaním profesionálnej fotografie možno povedať,že nie som profesionál,pretože som si nikdy fotografiou nezarábala. Na druhej strane je však fotografia neoddeliteľnou súčasťou môjho života,objektív je mojím „tretím okom“,a preto si myslím,že z psychologického hľadiska som viac než len amatér. Ani spojeniu fotografie s prácou sa už tak nebránim,muselo by to však byť fotografovanie „na voľnej nohe“.