摘要:Dávni autori k nám prehovárajú rečou svojich diel. Lebo dielo je čosi ako predĺženie ich vlastného pôsobenia vo svete žijúcich. Po rozpade tela,ostáva medzi nami prítomný text. Ale text žije sám za seba a fascinuje natoľko,nakoľko bola doň vložená invencia autora,jeho skúsenosť s nekonečnosťou myslenia,cítenia,vnímania skutočnosti.