摘要:Už dlho viete,aký tvrdý úder ma vtedy zasiahol. Mal som Vám a rovnako aj niektorým ďalším 5 priateľom napísať. No nevypovedateľná trýzeň odlúčenia od tak milovanej bytosti,do ktorej života ten môj zapustil tisíce koreňov,bola nad moje sily. Ostáva len celková vnútorná 10 a vonkajšia osamelosť – práve v týchto okamihoch by ma mohla zachrániť jedine jej spoločnosť a stretnutie s vecami nejakého iného sveta. Moja dobrá matka musela namiesto mňa splniť priateľské povinnosti; 15 jej vlastná hlboká bolesť,umocnená súcitom s mojou,jej však dovolila napísať iba jeden list,ktorý sa azda dostal ku všetkým našim priateľom. – Vám a 20 Vašej milej pani by sme ešte mali poďakovať za posledné spoločné rozptýlenie,ktoré sme prežili v Mníchove. Spomienka na to,že sme museli zanechať túto spoločnosť,je pre mňa ešte bolestná,až sa mi z hrude 25 tlačil nový kŕč,všetko to dobré,čo by rado ostalo,ma nasledovalo.