出版社:Centre of Social and Psychological Sciences Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Ko拧ice
摘要:Na začiatok chcem povedať,že sa nebudem zaoberať jazykom ako odlišovacím znakom istých spoločenstiev ľudí,t.j.jazykom anglickým,maďarským alebo slovenským,ani tým kde a ako by sa mal istý jazyk používať.Jazyk budem chápať v tomto príspevku ako systém znakov,ktoré si človek vyvinul k tomu,aby opísal svoj vonkajší a vnútorný svet (niektorí hovoria o opise skutočnosti),bez ohľadu na to,či používa slová slovenské,maďarské alebo anglické.Moje posolstvo,ktoré tu chcem povedať,bude však založené na tom,že jazyk nielen etnickú skutočnosť (t.j.to,čo ako etnické/národné chápeme) opisuje a ľudia jazykom (nielen to,čo volajú etnicitou či národom),komunikujú.Jazyk má aj ďalšiu funkciu,ktorá sa nazýva „jazykové konanie"alebo „rečový akt".Jazyk ako akt reči - hovorenej či písanej - je praktickou aktivitou,aktom konania,ktorý to,čo sa v sociálnom svete deje,opisuje,a tým tento sociálny svet (to jest aj etnickú/národnú „skutočnosť") aj vytvára.